Stavebná produkcia podľa posledných dát medziročne prepadla o 7 %. Dôvodom je vysoký základ z minulých období, sezónnosť, ale aj vysoké ceny materiálov či úrokové sadzby. Odborníci očakávajú pokles cien kľúčových materiálov, avšak predpandemická úroveň je zatiaľ v nedohľadne. K urýchleniu výstavby by mali prispieť aj nové legislatívne zmeny.
Podľa posledných údajov Štatistického úradu (ŠÚ) došlo k medziročnému poklesu stavebnej produkcie o viac než 7 %. Najviac zaostávala tzv. nová výstavba, ktorá okrem nových stavieb zahŕňa aj rekonštrukciu a modernizáciu. „Najdôležitejšia nová súkromná výstavba bola ovplyvnená sezónnosťou, keďže je štatisticky najviac nových stavieb realizovaných v prvých jarných mesiacoch,“ vysvetľuje analytik 365. bank Tomáš Boháček.
Výrazný prepad zaznamenali aj opravy a údržba budov. Z pohľadu typu stavieb bolo spomalenie najvýraznejšie pri inžinierskych stavbách, ktoré pokrývajú aj výstavbu diaľnic. „Spomalenie vo výstavbe infraštruktúry je dôsledkom vysokého základu z predchádzajúcich období. Podľa plánu harmonogramu výstavby ciest a diaľnic, by mala byť aktivita najväčšia v druhej polovici roka,“ pokračuje Boháček, ktorý zároveň dodáva, že už v druhej polovici jesene, by sme mohli vidieť silnejšie agregátne štatistiky a to aj napriek vysokým cenám materiálov, či nedostatku pracovnej sily.
Jedinou oblasťou, ktorá oproti minulému roku zaznamenala nárast, bola produkcia slovenských stavebníkov v zahraničí. „Pod negatívny výsledok odvetvia sa podpísali všetky zložky domácej stavebnej produkcie. Dominantná nová výstavba medziročne klesla o 5,7 %, avšak výraznejšie sa prepadli opravy a údržba stavieb o 15,4 % a najmä najmenšia zložka – ostatné práce o vyše 27 %,“ objasňuje ŠÚ.
Očakáva sa pokles cien kľúčových materiálov
Za nárast cien ocele, betónu, dreva a izolačných materiálov mohlo podľa odborníka porušenie dodávateľského reťazca, energetická kríza i konflikt na Ukrajine. „Cena ocele sa výrazne zvýšila v dôsledku narušenia dodávateľských reťazcov počas covidu, inflácie a vojny na Ukrajine, zatiaľ čo cena betónu je ovplyvnená rastom nákladov na suroviny a energie. Čo sa týka dreva, po prudkom náraste cien počas covidu sa jeho cena začala stabilizovať. Nárast cien izolačných materiálov bol spôsobený zvýšenými nákladmi na výrobu a dopravu, vysvetľuje Patrik Zúrik zo spoločnosti M2C Slovakia, ktorý odhaduje mierny pokles cien všetkých vyššie uvedených materiálov najmä v dôsledku postupnej obnovy dodávateľských vzťahov a stabilizácii trhu s energiami. Úplný návrat na predpandemickú úroveň je však podľa neho nepravdepodobný.
Hrozí však ďalší nárast cien plastov. „Ceny plastov sú ovplyvnené rastom cien ropy a chemických surovín. Predpokladá sa, že ceny budú mierne rásť alebo stagnovať v závislosti od globálnych cien ropy, upozorňuje Zúrik.
Vysoké úrokové sadzby ako ďalšia brzda
Napriek odhadovanému poklesu cien materiálov podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka čakajú stavebníctvo aj v nasledujúcich mesiacoch výzvy spojené s oslabeným dopytom. Výstavba budov bude naďalej narážať na prekážky v podobe vysokých úrokových sadzieb a klesajúcej investičnej aktivite, a to aj napriek náznakom, že trh s bývaním už dosiahol svoje dno. „Jeho zotavenie však bude len veľmi pomalé a k úrovňami spred energetickej/inflačnej krízy sa ani zďaleka nepriblíži,“ dodáva Koršňák.
Lacnejšie materiály z tretích krajín na úkor kvality?
Ceny stavebných materiálov vyrobených na Slovensku a v EÚ sú vyššie, pretože musia spĺňať prísne regulačné normy a náročné výrobné podmienky. Naopak, materiály z krajín mimo EÚ môžu byť síce lacnejšie, no sú s nimi spojené isté riziká v podobe nižšej kvality a bezpečnosti. „Stavebné materiály, ktoré nepochádzajú z EÚ, môžu byť lacnejšie o 10-20%, avšak ich bezpečnosť a kvalita môžu byť nižšie kvôli menej prísnym regulačným štandardom. Niektoré z týchto materiálov môžu predstavovať riziko, preto je dôležité dôkladne preveriť ich certifikáciu a kvalitu pred použitím,“ upozorňuje Zúrik.
Dvojstupňové verejné obstarávanie máme jediný v EÚ
Legislatívne zmeny, ako nový zákon o verejnom obstarávaní, stavebný zákon a zákon o strategických investíciách, by mali výrazne zrýchliť výstavbu na Slovensku. Priemerná dĺžka konania Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) je podľa jeho predsedu Petra Kuboviča 41 dní na prvom stupni a 250 dní na druhom stupni. „Bude potrebné sa zamyslieť nad revíznym systémom. Sme asi posledná krajina EÚ, ktorá má viacstupňové konanie,“ dodal Kubovič.
Podľa konateľa spoločnosti Strabag zmeny súvisiace s novým stavebným zákonom prinášajú zníženie byrokratickej záťaže a zjednodušenie procesu vydávania stavebných povolení. „Na niektorých projektoch sa zmena stavebného povolenia naťahovala neuveriteľne dlho, čo predlžovalo výstavbu a zvyšovalo náklady,“ vysvetlil. Nové opatrenia vníma pozitívne aj Patrik Zúrik zo spoločnosti M2C. „Novela stavebného zákona zavádza elektronizáciu stavebných povolení a digitálny stavebný denník. Tieto opatrenia zjednodušia administratívne procesy, zrýchlia komunikáciu medzi stavebníkom a úradmi a znížia byrokraciu,“ dodáva Zúrik.
Zákon o strategických investíciách nadobudol účinnosť koncom júna, potom čo ho parlament opätovne schválil po vetovaní bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej. Zákon ma primárne zefektívniť: majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov a stavieb, povoľovacie procesy a verejné obstarávanie.
